Prečo čítať deťom. Kedy a ako začať čítať. Ako sa komunikácia vyvíja.
Komunikácia je základ. Ak budete vedieť v živote dobre komunikovať, určite to bude mať len samé výhody.
Dar reči vám totiž zaistí lepší život.
Než sa dieťa naučí čítať, je dôležité, aby vedelo používať jazyk ako nástroj, ktorý mu pomáha prekonávať problémy v živote. Slová nás totiž spájajú.
Je teda veľmi dôležité, aby dieťa začalo komunikovať, znakovať, jednoducho používať jazyk čo najskôr a bolo obklopené slovami, aby začalo používať jazyk v ranom veku a aby ho to bavilo. Treba preto v komunikácii podporovať už bábätká a budovať v nich dôveru v predávanie informácií. Inak hrozí, že sa dieťa nenaučí dobre komunikovať. Hrozí napríklad tzv. mentálna hluchota (slepota ako postihnutie odrezáva ľudí od vecí, ale slepci výborne komunikujú, preto sa považuje slepota za postihnutie, ktoré menej nabúra sociálne väzby, hluchota však odrezáva od sociálnych kontaktov). Mentálna hluchota nie je problém ucha, pretože človek počuje, ale nevie sa vyjadriť k tomu, čo počuje, nereaguje, lebo má problém komunikovať.
Z takých detí sa môžu stať introverti, pretože boli v detstve trestaní, keď chceli komunikovať. Vážia každé vyslovené slovo. Preto v dospelosti nehovoria, alebo sa boja hovoriť. Následne majú problém presadiť sa, pritom však môžu mať povahu extroverta - ambiciózny introvert – radi by sa presadili, ale nejde to. Dosť často je to spôsobené autoritatívnymi rodičmi.
Naopak deti, ktoré sú podporované v komunikácii, hovoria radi a nevadia im zbytočné slová, na rozdiel od introvertov, ktorí vážia každé slovo. Preto dieťatko podporujeme v komunikácii už v prvých mesiacoch a prejavujeme radosť, keď sa snaží komunikovať.
Podporovať komunikáciu, ale aj zrakové vnímanie vám pomôžu aj prvé knižky, určené deťom od prvých mesiacov, tzv. čiernobiele alebo kontrastné leporelá. (Položením dieťatka na bruško, ak pred neho dáte napríklad knižku, ho motivujete aj k posilňovaniu chrbátika a podporujete tak celkovo psychomotorický vývoj.)
Dieťatko do jedného roka vie vysloviť na jeden výdych jednu slabiku. Okolo jedného roka na jeden výdych začína vyslovovať už dve slabiky.
A môže sa začať tréning komunikácie - od slova k veci a od veci k slovu. Začína sa rozvíjať takzvaná PUERILNÁ REČ – teda nevyspelá, detinská, primitívna a zjednodušená. Je v nej zvýraznená artikulácia, často dvojslabičná, má zosilnený dôraz na prvé slabiky a gestá, spomalenú výslovnosť a opakujúci sa obsah. Napríklad, keď pozeráme na psíka, povieme haf, dieťatko zopakuje HA, my zdôraznime prvé slabiky Haf. Nehanbite sa hovoriť s deťmi touto rečou! Opakujte s nimi: Anička ňami ňami a potom hají, ťapi, papa, baba... Puerilná reč je dôležitá a dôležitý je dôraz na prvé slabiky. Ak rodičia hovoria prirýchlo, nedávajú dôraz na prvé slabiky, dieťa môže začať vyslovovať skôr posledné slabiky, napríklad Anička povie KA, vývoj reči je potom pomalší a deti horšie vyslovujú.
V tomto období dieťa zisťuje, že dospelí reagujú na jeho slabiky a tešia sa z prvých pokusov rozprávať. Teda, malo by to tak byť.
Najmenšie deti pri trénovaní komunikácie vítajú obrázky s jasnými kontúrami, nepotrebujú pointu, stačí popis situácie, to, ako veci sú. Výborné sú rôzne leporelá alebo napríklad Minipédie. Deti v nich analyzujú objekty zrakovo a keď im k obrázku prilepíme slovo, dieťatko si ho spojí s objektom. Takto označkujeme zrakové vnemy slovami. Tým rozširujeme slovnú zásobu. Výborné sú aj hmatové knižky.
Neskôr má byť dieťa podporované aj v myslení a v kladení otázok. Rodičia by nemali používať umlčovacie vety, ako napr.: čo je to za otázka, pýtaš sa na blbosti, nemám čas a i. Ak nedokážete odpovedať na otázky typu: ,,Prečo je nebo modré?“, začnite rozmýšľať spolu s dieťaťom a vymýšľajte. ,,Hm, prečo je to nebo modré? Že sa v ňom odráža voda zo Zeme?“ Nezáleží na tom, že nemáme alebo nevieme pravdu, ale priznajme si to, že niečo nevieme a skúsme o tom spolu hovoriť. Rozvíjajme komunikáciu a čítajme s deťmi napríklad aj encyklopédie.
Čím viac dieťa komunikuje, tým skôr je schopnejšie opustiť vizuálny kontext – takže nepotrebuje obrázky a spolieha sa už na význam slov, aj bez obrázku. Toto si dieťa trénuje ešte aj v období, keď už chodí do školy. Preto by rodičia mali čítať deťom knihy ešte dlho po nástupe do školy, aby dieťa mohlo ľahko opustiť vizuálny kontext o ktorý sa doteraz opieralo a spoľahnúť sa len na význam slov, spracovávať čítaný text, čítať s porozumením.
Deti, ktoré sa dostanú do veku, keď už sú skúšané detským kolektívom, porovnávajú sa medzi sebou, do ich voľného času čoraz častejšie vstupuje technika. Veď to poznáme, knihám začne konkurovať obraz hlavne v podobe hrania hier na rôznych zariadeniach a hlavne mobilných telefónoch. Je ťažké namotivovať ich k čítaniu klasickej knihy. Samozrejme pomáha, ak je dieťa ku knihe vedené od útleho veku. Deti si však radi čítajú, keď vedia, že pri čítaní budú mať plnú pozornosť rodiča, keď nastane absolútny kľud a začnú do človeka vtekať informácie. Dnes sa deti potrebujú nudiť, aby ich čítanie priťahovalo. Neponúkame im teda alternatívy ako TV, PC... Pri čítaní totiž odkladáme veci, ktoré majú prioritu. A to je ťažké. Treba sa vedieť naučiť mať silu odložiť všetko ostatné a čítať. Cez knihy napríklad aj objavujeme rôzne charaktery ľudí s ktorými sa môžeme stotožniť a to nám môže pomôcť prekonávať strasti života.
Má to veľký zmysel.
Teta zo Svojtky
Zdroj: Jeroným Klimeš, Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=EfQlcm0x19k