Máme za sebou vianočné prázdniny a tie jarné, spájané s cestami na hory, sa blížia. Niektoré rodiny s deťmi vyrážajú pre zmenu na dovolenku za slniečkom. Okamih návratu do škôlky po dlhšej dobe sa blíži. Nedaj bože mu predchádza niečo menej príjemné ako dovolenka – choroba, karanténa/izolácia, zatvorenie škôlky… Ako dieťaťu pomôcť, aby to v pohode zvládlo?
V každom prípade sa dieťa vracia do prostredia, kde väčšinou platí iný poriadok a trochu iné pravidlá, než na aké je zvyknuté z domova s otcom, mamou, babičkou, dedom. Pokiaľ mu chcete pomôcť zvládnuť túto zmenu bez stresu, tu je pár tipov, ako na to. (O deti nám ide predovšetkým, ale nezabúdajte, že aj rodičia a učitelia majú – ako sa hovorí – iba jedny nervy.)
Pripomeňte deťom, ako to chodí v škôlke, pomocou prezerania MiniPÉDIE Škôlka, knižky nabitej informáciami Poznaj škôlka alebo spoločne vyplňte úlohy v Malý zajačik Škôlka.
.png)
POZOR! Hneď zo začiatku pripomíname, že každý sme iný. Deti, rodičia, učitelia. Každý máme svoje špecifické potreby a možnosti. Tiež naša situácia doma a vzťahy v rodine sa líšia. V tomto článku nájdete iba odporúčania. Posúďte sami, či sa pre vaše dieťa hodia. Berte ohľad na jeho konkrétne potreby. Verte svojim skúsenostiam a rodičovským inštinktom.
Škôlka neprestala existovať
Počas času stráveného mimo škôlky je dobré neodrezať dieťa od existencie škôlky úplne. Zatiaľ čo my dospelí, keď sme na dovolenke alebo nemocenskej, túžime po odstrihnutí od pracovnej komunikácie, deťom je vhodné škôlku tu a tam pripomenúť.
Samozrejme, nič sa nemá preháňať. Nerobme zo všetkých dní neustále domáce vyučovanie; pokojne nech dieťa zbiera nevšedné zážitky, nech vyčíňa. Môžete pri tom napríklad spomenúť, že „to by sa kamarátom v škôlke tiež páčilo“ alebo „to musíš porozprávať pani učiteľke, keď sa vrátiš do škôlky, tá bude pozerať!“.
Škôlka pomáha dieťaťu v pestovaní samostatnosti. Rovnako ako rodičia. Vy si môžete vziať na pomoc leporelá z radu Veľký pokrok ako Viem poďakovať a Už žiadne plienky.
Pokiaľ má vaša škôlka skupinu na sociálnej sieti, pokojne si s dieťaťom prezerajte fotky a pripomínajte si, ako to v škôlke vyzerá a čo sa tam odohráva. Rozprávajte sa o kamarátoch vášho dieťaťa, o tom, čo majú radi, čo ich baví.
Spomeňte, že sa dieťa do kolektívu zase čoskoro vráti. Sami majte jasno v tom, kedy to bude. Nevystavujte dieťa neistote typu „možno zajtra pôjdeš do škôlky, pokiaľ…“.
ŠKÔLKOU NESTRAŠTE! Pre budovanie pozitívneho vzťahu dieťaťa k škôlke sú najhoršie vety ako „počkaj, až sa vrátiš do škôlky, tam ťa zrovnajú!“, „poviem to na teba pani učiteľke, tá sa bude hnevať!“, „mám toho dosť, zajtra sa vraciaš do škôlky!“.
Venujte pozornosť emóciám
Keď sa dieťa vráti do škôlky, zo všetkého najskôr sa potrebuje na tamojšie prostredie, jeho režim a pravidlá znova adaptovať. Posilniť pozitívny vzťah k škôlke (ideálne na neho nadviazať), dôverovať škôlke ako bezpečnému prostrediu a pripomenúť si všetky návyky (pracovné, hygienické…).
Pokiaľ má dieťa pocit bezmocnosti, úzkosti či bezvýchodnosti, nemá na rozdiel od dospelého ešte tak vyvinuté spôsoby, ako sa s tým vyrovnať. Prejavuje sa neadekvátne - napríklad nadmerným hnevom, agresivitou, potrebou pozornosti, alebo je naopak mĺkve, hanbí sa, je apatické.
Zdá sa vám vaše dieťa „nejaké iné“? Venujte pozornosť neobvyklým prejavom emócií. Pýtajte sa pedagógov na to, ako sa dieťa počas dňa chová. A pobavte sa o emóciách priamo s dieťaťom. Čo cítilo? Ako to prežívalo? Čo tomu predchádzalo?
Budovanie emočnej inteligencie je beh na dlhú trať. Pomôcť vám môžu aj rôzne knihy a pracovné zošity, využívajúce na ukázanie pocitov ilustrované postavičky: Malý zajačik Pocity a Moje emócie.
Deti, rodičia, učitelia – spolu na jednej lodi
Jedným z vedľajších efektov pandémie bolo, že komunikácia medzi škôlkou a rodičmi sa zintenzívnila. Bolo potrebné neustále riešiť prevádzkové záležitosti, reagovať na zmeny. Využite to a pokračujte v živej spolupráci s učiteľmi. Ide vám o rovnaký cieľ – o spokojnosť vášho dieťaťa.
- Počas neprítomnosti v škôlke sú rodičia sprostredkovatelia predškolského vzdelávania.
- Učte dieťa novým vedomostiam a využívajte pri tom odporúčania učiteľov.
- Ak vám niečo nie je jasné, opýtajte sa učiteľov. Neistota rodičov prechádza na dieťa.
- Zaujímajte sa o to, čo sa v škôlke deje a bude diať. Čo majú v pláne? Čomu sa v týchto dňoch venujú? Naviažte na to aj počas aktivít doma.
- Požiadajte o spätnú väzbu – majte na pamäti, že rodičia a pedagógovia sú vo výchove a vzdelávaní partneri.
Ako sa k výchove predškolských detí stavia pedagogický smer podľa Márie Montessori, vám jednoduchou formou vysvetlí (sympaticky malá, tak akurát do kabelky) príručka Montessori doma 3-6 rokov. Poteší všetkých priaznivcov zdravého sedliackeho rozumu vo výchove!
To chce kľud!
Deti sú to, na čom nám v živote záleží najviac. Pokiaľ ide o naše deti, nikdy nebudeme schopní odhliadnuť od silných citov. Napriek tomu sa pokúste o určitý odstup a nadhľad pri posudzovaní toho, čo sa v škôlke odohráva.
Možno, že dieťa plače, keď ho v škôlke odovzdávate, ale verte, že ešte než dôjdete k autu, už je veselé a zapája sa do hry. Pokiaľ budete v pohode vy, bude aj vaše dieťa. A naopak – svoje zlé pocity mu odovzdávate bez toho, aby ste si to uvedomovali.
Inšpirujte sa knihou Nechcem ísť do škôlky!, ktorá je určená rovnakou mierou deťom aj rodičom. Odpovedá na všetky možné aj nemožné otázky, ktoré môžu deti napádať.
Prajeme vám a hlavne vašim deťom pokojný návrat do škôlky!