Pediatria s úsmevom, kniha pani doktorky Martiny Milkovičovej založená na jej úspešnom blogu, ktorý má na Facebooku takmer 30 tisíc sledujúcich, vychádza začiatkom októbra 2024 vo vydavateľstve Svojtka & Co. zároveň v češtine a v slovenčine. Prinášame vám exkluzívny rozhovor s autorkou.
Chceli ste sa vždy stať lekárkou? Ak áno, prečo práve pediatria?
Podľa spomienok rodičov som tesne po tom, čo som dala dohromady vetu, docupitala do kuchyne a povedala: „Budem doktorkou. Taká pre deti.“ Rodičia, nelekári a technicky zameraní, tou historkou bavia známe dodnes. Po krátkych životných epizódach, kedy som chcela bojovať s hladomorom, byť opernou speváčkou alebo napísať bestseller, som sa nakoniec tou doktorkou naozaj stala.
Veľa rokov som pracovala na detských oddeleniach a dúfala, že si splním ďalší sen a budem neonatologička. Osud ma však posadil na stoličku praktičky. Chvíľku som sa tam krútila ako had. Ale postupom času som vždy v nedeľu večer cítila, že sa do práce teším. Dnes už viem, že som na správnom mieste.
Objaví sa aj po rokoch praxe v detskej ordinácii nejaká situácia, ktorá je pre vás nová? Prekvapujú vás malí pacienti, alebo skôr ich rodičia?
Raz sa ma známa spýtala: „To ťa tá práca baví? Veď ti tam len sestrička súka do ordinácie jedného pacienta za druhým a všetci majú to isté.“ Tak to asi zvonku vyzerá, ale v detskej ordinácii môžem v jeden moment riešiť problém s boľavým bruškom pri dvojkilovom novorodeniatku a za pár minút predo mnou sedí skoro dospelý sto dvadsať kíl vážiaci muž a trápime sa s jeho vysokým tlakom. Prekvapení a nových situácií je veľa, niektoré sú úsmevné, iné vážne, nad niektorými iba krútime hlavou.
Ako zvládate, keď rodičia hľadajú rady na internete a prichádzajú do ordinácie s vlastnou diagnózou?
Rodičia mojich pacientov sú napospol mladí ľudia a internet berú ako neodmysliteľnú súčasť života. Plne chápem, že keď majú problém, tak pozrú na internet. Tiež to robím: Svieti mi kontrolka na spotrebiči, rýchlo internet, skúsim domopravu, nič, volám odborníka. Ale už mu obvykle nehovorím, že to robí zle, pretože to písali vo FB skupine.
Pre lekára nie je problém zvedavý, informovaný pacient. Ja to mám rada, obvykle to ušetrí veľa práce. Problém je, keď ma matky konfrontujú s názormi z internetu, ktoré obvykle nemajú s medicínou nič spoločné. Sedím tam ja, živý človek z mäsa a kostí, ktorému matky zverili svoje dieťa do starostlivosti, dávam im svoje know-how, svoje odporúčania musím obhájiť, pretože viem, že nesmiem urobiť chybu. Na druhej strane ma matka konfrontuje s názorom neznámej osoby, ktorá niečo napíše a za 10 minút už na internete ani neexistuje. A napriek tomu má navrch.
Čo vás inšpirovalo k vedeniu blogu a napísaniu knihy Pediatrie s úsmevom?
Súboj Google verzus pediater. Chvíľku potom, čo som začala pracovať v ordinácii, som si skusmo zadala do vyhľadávača jednoduché otázky na bežné detské choroby. S prekvapením som zistila, že prvý článok od pediatra som našla až po prelistovaní niekoľkých stránok. Keď som sa začítala do prvých odkazov, našla som v hromade neškodných nezmyslov niekoľko dobrých rád, ale aj niekoľko rád ohrozujúcich zdravie.
Povedala som si, že u rodičov svojich pacientov sa skúsim dostať na popredné miesta vyhľadávačov. A tak som začala písať. Hodiny a hodiny premýšľania, škrtania, prepisovania. Mesiace a mesiace písania pre osem až desať skalných čitateľov. Teraz už občas v ambulancii počujem: „Tak sme si to na blogu všetko našli a vyšlo nám, že sa máme prísť ukázať.“ V tej chvíli som ako bôžik šťastia s úsmevom okolo celej hlavy.
Akým spôsobom vyberáte témy pre svoj blog?
Keď zrýchli krok polovica mestečka, tak sa na blogu objaví článok, ako si poradiť s hnačkou. Občas mi zavolá pani učiteľka zo škôlky, či mamičkám nemôžem dohovoriť, aby nedávali do škôlky deti so zalepenými očami. Tak s tým na blog. Panika z čierneho kašľa? Rýchle upokojenie na mojom blogu.
Máte nejaký obľúbený príbeh, ktorý ste v praxi zažili a radi by ste sa oň podelili?
S deťmi sa človek nikdy nenudí. Milujem tie ich povedačky, úprimnosť. Najradšej by som bola, keby aspoň jedno dieťa motivovala k tomu, že položí prst na tú našu palicu s hadom s tým, že zasadne na stoličku pediatra.
Aké sú vaše plány do budúcnosti? Chystáte ďalšiu knihu alebo pokračovanie blogu?
Písanie blogu je môj koníček, viem sa tým skvele odreagovať. Takže pokiaľ zostane čas a bude o čom, tak určite budem rada písať ďalej. Hlavne sa však chcem venovať svojej práci. Pediatrov je málo, detí máme v starostlivosti viac a viac. Dôležité je v tej stále hustejšej prevádzke nestratiť dôveru rodičov a nepokaziť tú priateľskú atmosféru, o ktorú sa so sestričkou veľmi snažíme.
ÚDAJE O KNIHE
Názov: Pediatrie s úsměvem / Pediatria s úsmevom
Autorka: MUDr. Martina Milkovičová
ISBN: 978-80-256-3583-4 (CZ) / 978-80-567-1526-0 (SK)
Väzba: brožovaná
Dátum vydania: 3. 10. 2024