ČO ČÍHA V TME?

Báli ste sa niekedy tmy? Máte občas pocit, že ste v tme niečo zahliadli, ale po rozsvietení zistíte, že to bola len hra tieňov v izbe? Teraz si skúste predstaviť dieťa v predškolskom veku, ktorému sa začína rozvíjať magické myslenie a fantázia, ale nedokáže ju ešte úplne odlíšiť od reality. Pre takéto dieťa je potom tma obrovským zdrojom možných strachov. Zažije to takmer každý rodič - v určitom vývojovom období príde čas, kedy sa dieťa začne báť tmy. Niektoré deti sa boja menej, ale niektoré skoro až panicky. Ak už dieťa nejaký čas spalo celú noc a samo v izbičke, tak rodičia môžu byť zaskočení tým, že zrazu je so spánkom zase všetko hore nohami a v čase, keď už často obaja rodičia chodia do práce, ide o veľkú zmenu pre celú rodinu.

„Už zaspal,“ hlási spokojne žena a ide sa posadiť v obývacej izbe vedľa manžela. Pár minút sledujú televíziu a z ničoho nič sa do obývacej izby pomaličky začnú otvárať dvere. „Mami, ja sa bojím,“ zavzlyká chlapček a došuchtá sa ku gauču, kde sedia rodičia. „Čoho?“ „Ja neviem.“ „Musíš predsa vedieť, čoho sa bojíš,“ vstupuje do rozhovoru otecko. „Asi toho strašidla.“ „Peťo, veď sme o tom hovorili už včera a predvčerom! Žiadne strašidlá nie sú. Vráť sa do postele,“ uzatvára hovor otecko. „Ale ja tam nechcem byť. Je tam tma. A to strašidlo. Nemôžem spať s vami?“

Je dobré mať vždy na mysli, že strach z tmy je pre človeka do určitej miery úplne prirodzený, pretože má tento strach ochrániť človeka pred potencionálnym nebezpečenstvom. Pokiaľ sa tento prirodzený strach vystupňuje až do chorobného strachu, tak už ho označujeme ako nyktofóbiu. U detí sa môže tento strach prejaviť v rôznej miere. Niektorým deťom pomôže lampička, iné sa ale boja po celú dobu, keď sa vonku za oknami len trochu zotmie. Strach z tmy sa tiež môže objaviť z nenadania nielen v súvislosti s vývojovým obdobím, ale aj nejakou výraznou životnou udalosťou, ako je narodenie súrodenca, rozvod rodičov, sťahovanie, nástup do materskej školy, nástup na základnú školu, úmrtie v rodine alebo zmena izbičky. Strach môže nastúpiť aj po traumatizujúcom zážitku, akými môže byť chodník odvahy, strašenie nejakou hororovou postavou, vykradnutie domu (aj keď rodina nemusí byť v danej chvíli vôbec doma) a pod.

Deti sa neboja len tmy ako takej. Čo všetko predstavuje strach z tmy?

• Strach z nadprirodzena. V predškolskom veku deťom pracuje predstavivosť na plné obrátky. Zavŕzanie nábytku, obyčajné zafúkanie vetra vonku, zopnutie kotla? To vníma dospelý, ale dieťa už si môže začať predstavovať príšeru lezúcu po strome na záhrade, ktorá fúni tak veľmi, že to znie ako fučiaci vietor. Alebo zlodej, ktorý sa kradne pod prikrývkou noci domom a premýšľa, čo všetko zoberie.
• Strach z odlúčenia. S tmou prichádza noc a s ňou spánok. Spánok pre dieťa často znamená niečo, čo odoberie dieťaťu milovaného rodiča z jeho blízkosti. Aj preto sa niekedy stane, že sa dieťa bojí tmy, pretože bude musieť ísť spať samo do detskej izby, zatiaľ čo rodičia pôjdu spoločne do spálne. A o to viac môžu vyžadovať znova prítomnosť rodiča pri sebe v izbičke.
• Strach zo straty rodiča. Aj to je jednou z možností, prečo sa dieťa tmy bojí. Deti si totiž tmu môžu spojiť so smrťou. A v okamihu, keď si začnú uvedomovať, že rodičia môžu zomrieť, začne pre nich tma predstavovať veľký strach.

Čo môžu rodičia doma vyskúšať?

• Kúpte lampičku. Zaobstaranie lampičky je takým základným krokom, ktorý väčšina rodičov urobí. Niekto necháva napríklad len ľahko otvorené dvere do chodby a rozsvieti tam. Niekto zaobstará malý projektor s hviezdičkami alebo obrázkami. Varianta je veľa. Dôležité je však myslieť aj na to, aké svetlo z lampičky ide. Pozor ale na modré svetlo, ktoré by dieťaťu mohlo spánok ešte viac rozhodiť. Vyskúšať môžete zásuvku s časovačom, kde sa nastaví čas, po uplynutí ktorého sa svetlo samo zhasne. Postupne tiež môžete prechádzať z lampičky k projektoru až k malej baterke, ktorú si nakoniec dieťa bude môcť zapnúť až v okamihu, keď by začalo mať strach.
• Pustite zvukový sprievod. Niektoré deti v tme a pred zaspaním najviac trápia strašidelné zvuky. Tie ide prehlušiť audio rozprávkou, relaxáciou pre deti alebo upokojujúcou hudbou.
• Upravte prostredie. Ak sa dieťa bojí tieňov, bábik alebo hračiek, ktoré v tme vyzerajú strašidelne, tak ich na nejaký čas dajte na miesto, kde na ne dieťa neuvidí a nebudú ho ľakať. Ak si všímate, že je dieťaťu nejaká hračka nepríjemná aj cez deň - sťažuje sa na desivé oči, na vycenené zuby a podobne -, tak ju skúste dať na nejakú dobu z izby preč úplne.
• Vymyslite dieťaťu rozprávku o obľúbenej hračke, ktorá ho ochráni. Skúste sa strachom zatočiť tam, kde vzniká – vo fantázii. Dieťaťu v období magického myslenia len náročne a racionálne vysvetlíte, že strašidlá nie sú. Najlepšie sa s nimi pobijete na úrovni dieťaťa, teda zase za pomoci fantázie. Ale čo to znamená? Môžete dieťaťu kúpiť novú hračku alebo využiť obľúbeného superhrdinu a porozprávať dieťaťu napínavý príbeh o tom, ako jeho hračka má nadprirodzené schopnosti, ktoré celý dom ochránia. Fantázii sa medze nekladú.
• Kúpte knihy o tme. Spoločne môžete tme prísť na kĺb vďaka knihám o tme, o živote v noci, ale aj o spánku. Na tieto témy môžete naraziť aj medzi knihami nakladateľstva Svojtka. Skúsiť môžete napríklad Objavujeme svet! Noc; Minipédia Noc; Kniha o noci, Čo sa deje v noci?; Čo je to spánok? alebo Zvieratá v noci.
• Načúvajte dieťaťu. Skúste dieťa vypočuť bez bagatelizovania jeho strachov. Tým, že sa s ním o strachu budete rozprávať, môžete jeho strachu viac porozumieť. Pomôžte dieťaťu strach prijať a naopak ho motivujte k tomu, že spoločne nájdete cestu, ako sa strachu postaviť a zvládnuť ho. Dieťa nezosmiešňujte.
• Nakreslite strach na papier. Dieťa svoj strach môže nakresliť a následne mu môžete pomôcť ho prerobiť do niečoho, čoho sa už dieťa nebojí – do tmy nakresliť veselé slniečko, strašidlo prekresliť na chundelaté mačiatko. Alebo celý obrázok roztrhať a tým sa „zbaviť“ strašidla a pokojne ho môžete zavrieť do nejakej krabice.
• U starších detí môže pomôcť vysvetlenie. Jednoducho sa dieťaťu môžete pokúsiť vysvetliť striedanie dňa a noci a ako fungujú planéty a prečo tu máme tmu.
• Pozor na strašenie. Opatrní buďte s rozprávaním strašidelných rozprávok a strašením – odnesie si ťa čert, že ja na teba zavolám toho dementora!

Ak sa budete z celej situácie cítiť vyčerpaní a nebudete vedieť kadiaľ kam, tak sa nebojte obrátiť na detského psychológa alebo psychoterapeuta, ktorý vás aj s dieťaťom navedie alebo bude sám s dieťaťom na jeho strachu z tmy pracovať. Môžete vďaka tomu predísť preneseniu strachu do dospelého života dieťaťa.

Článok pre nás v rámci spolupráce spísala Kamila Kunická (IG: @detska_psycholozka)